"lúbim trstín" (alebo inak: carpe diem)

Ďalší človek čo mi pripisuje cudziu prácu...ale nevadí, majú ma o trošku radšej.

Basa:(dám sem aj fotky keď sa ku mne dostanú) 

Pijem bylinkové čaje. Sála sa začína plniť, Drnda je nervózna, mama robí v bufete a tato hrá s dychovkou. Bavíme sa a pred polnocou sa ideme prezliecť.

Až na ten záchvat smiechu (milé to bolo, ďakujem) všetko v pohode odspievané, zahrané, sranda jak má byť. Basa pochovaná. Vitaj pôst. Komplimenty a pochvaly (títo ľudia sú, minimálne na basu, veľmi vdační) Zdravím obe svoje babičky a s povznesenou náladou bežím za mamou. Cestou vidím Joža a jeho infarkt. Nedýcham, som v šoku. (aortaaortaaorta) (dobre že nepijem. ako on?) Utekám von, utekám preč až kým sa neviemako nedostanem vyššie na kopec. Hádžem kamienky do okna. Nič. Zapaľujem si cigaretu uprostred ulice a dívam sa na svetlo v izbe. Silueta plus dva kroky tma. Nič. Ale ja nezazlievam. Pomalým krokom sa vraciam (nohy mi v conversách mrznú) naspäť. Cestou, potácajúca sa, slečna na mňa zrúkla: ČO?! 

Vrátim sa, stretnem Luciu a kujeme spolu pikle. Dávam si s fialovú parochňu, cylinder, brko do pusy, ružové okuliare. Teraz som niekto z veselej krajiny sladkostí a lenivcov. Takže sa môžem venovať vtipným kriminálnym činnostiam a smiať sa s ostatnými. Ochutnávame novú slovenskú odrodu- Devín. (víno!nemôžem to piť,bleh) Po zložení cylindra, parochne a okuliarov som to zase ja takže musím odísť. Nie je mi uplne dobre. (vlastne mi nie je vôbec dobre) A tak tu sedím a píšem to, kým som plná "dojmov". 

Je mi odpustiteľné? 

Bože, prepáč mi môj ateizmus. 

 

ako...."to si písala ty? je to tvoje písmo"

Chcela by som sa vsiaknuť do čierneho čaju s mliekom.
Ja neviem, asi iba prehnane dramatizujem a prežívam to keď som tu. Tak nešťastného tragéda by ani Tolstoj nevymyslel. Polámané srdcia a pošlapané aorty. (iba jedna samozrejme) Píšem listy a chodím ako mátoha. Nevychádzam z domu a nevyzliekam sa z pyžama. Bojím sa ísť do svojho vlastného rodného Hájička. Alebo Rasuchova. Mala by som vláčikom zas zmeniť miesto pobytu.
 Ale uznajte, nie je to krásne?
fotky fotila Drnda.♥srdco moje.

erotika

Na příští promítání na Miladě si vezmu tuhle sukni a nový Martensky.

 Nový pokojíček s oknem do vnitrobloku. 

fragmentybezslov

(home)

 (work)

 

 (birds)

(aorta)

A už chcem ísť domov. Určite nikto nedal vtáčkom nové semienka. (ilúzia, nikam ísť nemusím, načo)

♥

"použitím psaného slova může vzniknout tvar schopný zaznívat různými a stále četnějšími způsoby v duši toho, kdo jej používá"

"Nenávisť oddaľuje človeka od prírody; láska ho vracia do kolísky vesmíru. Chcela povedať, že človek, ktorý ľúbi, žije v súlade s rytmom sveta: deň je preňho deň a noc je noc."

"Usmála se na něho tak, aby úsměv shrnul všechno, co cítila, poslala mu jej a zcela se mu zaslíbila za tak málo, za záchvěv odpovědi, za ujištění, že se v něm ozývá stejná melodie."

"když mám plné ruce práce se svým šílenstvím, tak mi je obvykle jedno, co kdo říká"

"Se zpěvem přicházelo jedenáct slepých děvčátek ze sirotčince Svatého Julia."

"Hledám tě
a je to
asi legrační
naivní a beznadějné

je tolik ulic a slov přes která na sebe nevidíme"

"Etelka moja, sedemdesiat rokov sa ti chystám povedať, že som mal zostať doma, robiť víno, milovať sa s tebou pri otvorených oknách, pozdraviť susedov, keď prejdú okolo vinohradu. Odpusť mi, Etelka moja. Nikdy som na teba neprestal myslieť, nikdy som neprestal myslieť na to tvoje tu a teraz..."

"Pravda sa dá chytiť a vonia po víne"

som patetická, sentimentálna a melancholická. krehká. roznežnelá a dúfajúca. mlčanlivá. čakajúca. plačúca. spiaca. veriaca a verná. tak to so mnou je. ako sa máte vy?

Buďme patrioti. Strieľajme do neba farebné vojny.

Ahoj môj, 
práve som sa vrátila, nesmierne unavená, z vonku- prechádzok a návštev. Najprv to mala byť len chvíľková prechádzka s Pavlínkou do Hájička. Zapálili sme sviečky- aj anjelovi, upratali Ježiškovi bordel čo tam mal okolo a skontrolovali tie dobrôtky pre vtáčkov. Všetko zjedli, aj v Hájičku aj v kaplnke. (šnúrky sme samozrejme upratali) Takže zajtra pripravím nové. A tie zavesíme (alebo položíme, uvidíme) aj Ježuchovi hore na kopec hájičkový. Cestou cez Járky sme zašli aj na to "najkrajšie miesto" v Jarkoch, tam vzadu jak je tam to jazierečko a prekotený strom. Medzi rečou o tom jak je to tam naozaj pekné sme tam poupratovali bordel. Celú tú výslužku sme odovzdali babičke do smetiaku. Samozrejme že sa Miro strašne nasral ale vysvetlili sme mu že to my. Po ťukaní si na čelo a ponosovaní sa že sme šibnuté nám sľúbil že si na podobné činnosti a záležitosti môžme na jar požičiavať jeho traktor. Teším sa. A to vieš že Jojo N. /okrem toho že sadí stromy/ chodí s veľkým autom s vlečkou aj do sadu a do lesov a do ulíc upratovať tie večné bordely? Ľudia si myslia že je šibnutý a na hlavu....no ja neviem, svet je naopak. Ale sadiť stromy chcem tiež. 
Do vázy na stole som si hodila pár pekných a príjemných brezových konárov a trochu kameňov z prechádzky- pre pozitívnu energiu alebo čosi také...
A včera, na stv1 (!!!) po polnoci, pri príležitosti dvadsiateho výročia republiky (!!!!) nehrala hymna! ...smutné. Hlavne že sme sa dozvedeli o najdôležitejšej udalosti roku 2012- smrti akéhosi hokejistu. (tým nechcem znevažovať význam jeho života alebo prínos spoločnosti, ale predsa len...) 
Chcela by som aby sa ľudia teda v tomto novom roku začali meniť k lepšiemu. Trošku iným smerom. Viac premýšľať čo berieme a čo dávame- sebe, okoliu, planéte. Nové, iné, lepšie začiatky. 
Ahoj. tvoja.