streda 24. apríla 2013
piatok 12. apríla 2013
ahojannoahojnoc
Čím lepšie sa máš, tým sa máš horšie. Vesmír musí byť v rovnováhe.
Dokruhu.
Stojím sama vonku v noci. V priebehu pol hodiny lačne vyfajčím krabičku Marsiek- je to tak skvelé.
Hovorím si že by sa mi páčilo keby začalo brutálne pršať- plakala by som a bolo by to ako plakať pod vodou. že.
Cestou späť sa snažím dýchať- nádych výdych a kráčať a nemyslieť.
Počúvam hudbu a pozerám do tmy. Fajčím a snažím sa vydýchnuť všetky pocity sveta.
štvrtok 4. apríla 2013
nočný stolík: komín kníh, cigarety, mobil, sponka, sviečka, krém.
Vesmír je v rovnováhe keď pijem posledného panáka v zhasnutej zamknutej kaviarni v noci v ktorej už všetko bolo ale aj tak je taká načatá.
Keď vo fľaši whiskey už nič nezostalo a nejaký muž ju postaví na stôl hore spodom. Pijeme potme fajčíme rozprávame. A zrazu svitá. A dredy sú všade.
Keď si spravím v práci kávu a hraje Zaz/Bonobo/DVA/Soundtrack z Pulp Fiction/Radio Jazz a ja prižmúrim viečka a potiahnem si z cigarety.
Keď na Merhautke spolu večeriame/raňajkujeme a Ondra je protivný a robí si srandu z našej pokecoidnosti alebo z čohokoľvek iného a my sa smejeme.
Keď mi milí muži šepkajú milé veci čo rada počujem.
A nie keď v noci utekám z cudzích bytov mrznú mi pľúca ale nie je mi zima.Keď fajn príbehy končia triezvením. Keď mi je tak smutno že mám zimomriavky. Keď mi vydesený budúci ženích nalieva v staničnom šenku Metaxu a prehovára ma na cestu do Budapešti pred jeho svatbou a ja odmietam. Keď mi všetci dávajú najevo že môj život je jeden z najzbytočnejších životov vôbec a ja som len neschopný niktoš. A vtedy sa bojím sama seba o seba. A v noci nespím. Ale už si nemyslím že všetko sa to pokurvilo na jeseň roku 2011- ono to bolo zkurvené vždy.
"sebevrahovia potrebujú iba bezpodmienenú lásku" našla som na internetoch a posledných pár dní nad touto myšlienkou premýšľam.
Keď vo fľaši whiskey už nič nezostalo a nejaký muž ju postaví na stôl hore spodom. Pijeme potme fajčíme rozprávame. A zrazu svitá. A dredy sú všade.
Keď si spravím v práci kávu a hraje Zaz/Bonobo/DVA/Soundtrack z Pulp Fiction/Radio Jazz a ja prižmúrim viečka a potiahnem si z cigarety.
Keď na Merhautke spolu večeriame/raňajkujeme a Ondra je protivný a robí si srandu z našej pokecoidnosti alebo z čohokoľvek iného a my sa smejeme.
Keď mi milí muži šepkajú milé veci čo rada počujem.
A nie keď v noci utekám z cudzích bytov mrznú mi pľúca ale nie je mi zima.Keď fajn príbehy končia triezvením. Keď mi je tak smutno že mám zimomriavky. Keď mi vydesený budúci ženích nalieva v staničnom šenku Metaxu a prehovára ma na cestu do Budapešti pred jeho svatbou a ja odmietam. Keď mi všetci dávajú najevo že môj život je jeden z najzbytočnejších životov vôbec a ja som len neschopný niktoš. A vtedy sa bojím sama seba o seba. A v noci nespím. Ale už si nemyslím že všetko sa to pokurvilo na jeseň roku 2011- ono to bolo zkurvené vždy.
"sebevrahovia potrebujú iba bezpodmienenú lásku" našla som na internetoch a posledných pár dní nad touto myšlienkou premýšľam.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)