Všade samé kokotské kávy.

Bazény hnusných káv čo chutia jak voda (poprípade jak spálené ponožky), keď "pikolo" je espresso a "presíčko" je liter hnusnej žbrndy.
zimný Kristo:

zbláznim sa ak sa neoteplí.(a najpravdepodobnejšie schudnem do nevyzerania, pomoc)

Ešteže mám doma skvelé čaje:

Koniec narcistického príspevku. 

Čo robíte vy proti tejto zkurvenej nikdynekončiacej zime? Baví vás to? Aké pijete čaje? Máte radi kávu? Piccolo alebo espresso?

Komunikujte so mnou, prosím, nech to tu neni taká hipsterina :) 

namontuju si pod oči/ dvě okapový roury/ obleva

Večery v Trstíne vyzerajú takto alebo takto. 

Obidva blogy sledujte, študujte, navštevujte. 

♥ 

aha, dala som sem ten trápny /dobrý dobrý/ font:

 

 Kníhkupectvo obchodný dom kam mládež chodí v sobotu popoludní /dopoludnia/ ako do lesa. V tomto kníhkupectve v maličkom kútiku s poéziou je šialená /smutná smutná/ nuda. Feministické ženské sračky o menštruáciách a nepodarených penetráciách otrasné žblepty pánov v strednom veku čo nevedia čo so sebou. Odporučte poraďte mi niečo prosím. 

    Dvadsať nula nula Merhautka. Kráčam a pritom nevnímam zem pod nohami. Usmrkané počasie a mesto rozmazané ako oči žien pri plači. Filmové klišoidné /krásne krásne/ ulice žlté lampy červené neóny a dôchodkyňa odnaproti čo fajčieva v kuchynskom okne /niekedy aj s manželom./ Neviem si to predstaviť lepšie. 

    Z taxíku vystupuje krokom šelmy femme fatale čo má tvár premaľovanú na čierno-bieleho harlekýna. Prší a harlekýn plače čierno-biele slzavé kvapky hanbí sa a tak cupitá na opätkoch domov. Taxík potichu odchádza a ulica zas žije svoje rušnošumivé zvuky. 

    Minulú noc tri dvadsaťpäť nekonečné trieskanie na radiátor. V noci /nadránom?/ je predstavivosť nekonečná nemožnosti reálnejšie ako inokedy a poučky z novín a učebníc imaginárne. Schovávam sa pod perinu a dýcham svoje rameno. Robím si hniezda. Napríklad: ráno v kuchyni keď idem piť čaj aj s perinou keď zaspím vo vani keď sa obklopujem prehnaným množstvom podušiek keď krehnem v objatiach veľkých rúk.

    V noci Ingrid Bergman brownies Guinness moje planúce líca. 

ranné

V posteli ja a čaj a knižočka (a mobil pretože se mi snívalo že mi písal pan Š.)
Ráno ma kvôli nahým spánkom budí /bolí/ zima a všechnonejlepšíkudnižen.  V posteli som maličká a strácam sa- mám málo podušiek. Ale stále pocit že som sa ešte nezobudila- snívajú sa mi čaje a knižočky a rozkvitnuté halúzky  na parapete. Pravá ruka mi voní celerom, ľavá čokoládou a ramená mydlom. Ešte ani poriadne jar nezačala a ja už mám na kolenách modriny.
V polke tohto článku upadám do bezvedomia- ale nič, to je fajn, ležím v posteli a to je iba blbý tlak. Zaľahnuté uši a šumenie v hlave.
Večer pôjdem do kaviarne a budem zase milá a spoločenská, budem sa usmievať a piť slivovicu. Zaručene zaručený spôsob ako to vydržať až do rána.

Krásne predjarie vám prajem, dýchajte vzduch silno ako len vládzete, milujte, jedzte špenát a usmievajte sa častejšie. 

nepodstrihávaťkrídla

ja ani neviem či to sem môžem dať, ale sú to najkrajšie fotky na svete a najkrajšie fotky aké som kedy videla

♥(btw. už vieme čo dostane Nina do daru do Prahy↑)

fotil Ján.rojko.

Ptáče se nadechne jarních vůni studenýho vzduchu a jeho plíce a jeho srdce a jeho křídla se naplní štěstím.

Líbilo by se mi kdyby cesty sem nebo tam čas strávený ve vlaku nebo autobusu čas strávenej jenom sama se sebou žádnou okolní realitou která ze mě dělá to či ono pokurvená kdyby tenhlecten čas byl někdy mnohem mnohem delší. Kdyby mě jednou za čtvrt roku pořádně vyléčil abych zjistila kým vlastně nepokurvená okolní realitou vlastně jsem chápete že? Já bych z toho vlaku napsala třebas knihu na kterou čekám už od dob co si pamatuju. Místo mezi světy s vlastními bohy s cvakačkou na lístky a archanděly co vysypou koš v kupéčku a vším tím co můžeš co můžeš až vystoupíš.

Ptáče musí lítat.