Ďalší človek čo mi pripisuje cudziu prácu...ale nevadí, majú ma o trošku radšej.
Basa:(dám sem aj fotky keď sa ku mne dostanú)
Pijem bylinkové čaje. Sála sa začína plniť, Drnda je nervózna, mama robí v bufete a tato hrá s dychovkou. Bavíme sa a pred polnocou sa ideme prezliecť.
Až na ten záchvat smiechu (milé to bolo, ďakujem) všetko v pohode odspievané, zahrané, sranda jak má byť. Basa pochovaná. Vitaj pôst. Komplimenty a pochvaly (títo ľudia sú, minimálne na basu, veľmi vdační) Zdravím obe svoje babičky a s povznesenou náladou bežím za mamou. Cestou vidím Joža a jeho infarkt. Nedýcham, som v šoku. (aortaaortaaorta) (dobre že nepijem. ako on?) Utekám von, utekám preč až kým sa neviemako nedostanem vyššie na kopec. Hádžem kamienky do okna. Nič. Zapaľujem si cigaretu uprostred ulice a dívam sa na svetlo v izbe. Silueta plus dva kroky tma. Nič. Ale ja nezazlievam. Pomalým krokom sa vraciam (nohy mi v conversách mrznú) naspäť. Cestou, potácajúca sa, slečna na mňa zrúkla: ČO?!
Vrátim sa, stretnem Luciu a kujeme spolu pikle. Dávam si s fialovú parochňu, cylinder, brko do pusy, ružové okuliare. Teraz som niekto z veselej krajiny sladkostí a lenivcov. Takže sa môžem venovať vtipným kriminálnym činnostiam a smiať sa s ostatnými. Ochutnávame novú slovenskú odrodu- Devín. (víno!nemôžem to piť,bleh) Po zložení cylindra, parochne a okuliarov som to zase ja takže musím odísť. Nie je mi uplne dobre. (vlastne mi nie je vôbec dobre) A tak tu sedím a píšem to, kým som plná "dojmov".
Je mi odpustiteľné?
Bože, prepáč mi môj ateizmus.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára