piatok 30. decembra 2011

Neznášam dvíhať pevnú linku.

A tiež neznášam počúvať ziapajúcu mladú Darinku /teda ako neznášam ju počúvať aj teraz za dospela/

Jo a rozhodla som sa že začnem písať, akože naozaj a docela často, v poslednej dobe často kreslím a žijem si depresie a žijem si jak z nejakej divnej smiešnosmutnej novely tak to asi napíšem.
Tak napríklad dvadsiatehopiateho, prepíjala som hodinky od babičky (dostala som na Vianoce peniaze od nej) a hučala do devätnásťročnej slečny že masturbovať je fakt dobré nech s tým začne, a pritom som sama mala v hlave divné haluze a docela chaos a chuť niekoho pretiahnuť a  kvôli tej slečne sme sa nemohli s Luciou ani riadne opiť lebo sme z nej triezveli. No a napísali sme jej "vyvolenému" že ho miluje a na druhý deň si uvedomili že to si ma každý riešiť sám tieto omáčky a veci- no hej poslal ju do hája.
Mám rada keď sa zobudím na to ako mama z kuchyne huláka nech vstávam a pýta sa či si dám čaj alebo kávu.

Strašne by som chcela niekoho komu zavolám keď sa kúpem alebo keď nemožem spať a ten by so mnou viedol rozhovory o NIEČOM, proste take pri ktorych musite rozmýšlat, trénovať hlavu a kecať.
Neznášam cítiť že osprostievam.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára