LOMOSHIT

ahojannoahojnoc

fotky od Janka.

Čím lepšie sa máš, tým sa máš horšie. Vesmír musí byť v rovnováhe.
Dokruhu.

Stojím sama vonku v noci. V priebehu pol hodiny lačne vyfajčím krabičku Marsiek- je to tak skvelé.
Hovorím si že by sa mi páčilo keby začalo brutálne pršať- plakala by som a bolo by to ako plakať pod vodou. že. 
Cestou späť sa snažím dýchať- nádych výdych a kráčať a nemyslieť. 
Počúvam hudbu a pozerám do tmy. Fajčím a snažím sa vydýchnuť všetky pocity sveta. 

nočný stolík: komín kníh, cigarety, mobil, sponka, sviečka, krém.

Vesmír je v rovnováhe       keď pijem posledného panáka v zhasnutej zamknutej kaviarni v noci v ktorej už všetko bolo ale aj tak je taká načatá.
   Keď vo fľaši whiskey už nič nezostalo a nejaký muž ju postaví na stôl hore spodom. Pijeme potme fajčíme rozprávame. A zrazu svitá. A dredy sú všade.
   Keď si spravím v práci kávu a hraje Zaz/Bonobo/DVA/Soundtrack z Pulp Fiction/Radio Jazz a ja prižmúrim viečka a potiahnem si z cigarety.
   Keď na Merhautke spolu večeriame/raňajkujeme a Ondra je protivný a robí si srandu z našej pokecoidnosti alebo z čohokoľvek iného a my sa smejeme.
   Keď mi milí muži šepkajú milé veci čo rada počujem.

A nie keď v noci utekám z cudzích bytov mrznú mi pľúca ale nie je mi zima.Keď fajn príbehy končia triezvením. Keď mi je tak smutno že mám zimomriavky. Keď mi vydesený budúci ženích nalieva v staničnom šenku Metaxu a prehovára ma na cestu do Budapešti pred jeho svatbou a ja odmietam. Keď mi všetci dávajú najevo že môj život je jeden z najzbytočnejších životov vôbec a ja som len neschopný niktoš. A vtedy sa bojím sama seba o seba. A v noci nespím. Ale už si nemyslím že všetko sa to pokurvilo na jeseň roku 2011- ono to bolo zkurvené vždy.
"sebevrahovia potrebujú iba bezpodmienenú lásku" našla som na internetoch a posledných pár dní nad touto myšlienkou premýšľam. 

Všade samé kokotské kávy.

Bazény hnusných káv čo chutia jak voda (poprípade jak spálené ponožky), keď "pikolo" je espresso a "presíčko" je liter hnusnej žbrndy.
zimný Kristo:

zbláznim sa ak sa neoteplí.(a najpravdepodobnejšie schudnem do nevyzerania, pomoc)

Ešteže mám doma skvelé čaje:

Koniec narcistického príspevku. 

Čo robíte vy proti tejto zkurvenej nikdynekončiacej zime? Baví vás to? Aké pijete čaje? Máte radi kávu? Piccolo alebo espresso?

Komunikujte so mnou, prosím, nech to tu neni taká hipsterina :) 

namontuju si pod oči/ dvě okapový roury/ obleva

Večery v Trstíne vyzerajú takto alebo takto. 

Obidva blogy sledujte, študujte, navštevujte. 

♥ 

aha, dala som sem ten trápny /dobrý dobrý/ font:

 

 Kníhkupectvo obchodný dom kam mládež chodí v sobotu popoludní /dopoludnia/ ako do lesa. V tomto kníhkupectve v maličkom kútiku s poéziou je šialená /smutná smutná/ nuda. Feministické ženské sračky o menštruáciách a nepodarených penetráciách otrasné žblepty pánov v strednom veku čo nevedia čo so sebou. Odporučte poraďte mi niečo prosím. 

    Dvadsať nula nula Merhautka. Kráčam a pritom nevnímam zem pod nohami. Usmrkané počasie a mesto rozmazané ako oči žien pri plači. Filmové klišoidné /krásne krásne/ ulice žlté lampy červené neóny a dôchodkyňa odnaproti čo fajčieva v kuchynskom okne /niekedy aj s manželom./ Neviem si to predstaviť lepšie. 

    Z taxíku vystupuje krokom šelmy femme fatale čo má tvár premaľovanú na čierno-bieleho harlekýna. Prší a harlekýn plače čierno-biele slzavé kvapky hanbí sa a tak cupitá na opätkoch domov. Taxík potichu odchádza a ulica zas žije svoje rušnošumivé zvuky. 

    Minulú noc tri dvadsaťpäť nekonečné trieskanie na radiátor. V noci /nadránom?/ je predstavivosť nekonečná nemožnosti reálnejšie ako inokedy a poučky z novín a učebníc imaginárne. Schovávam sa pod perinu a dýcham svoje rameno. Robím si hniezda. Napríklad: ráno v kuchyni keď idem piť čaj aj s perinou keď zaspím vo vani keď sa obklopujem prehnaným množstvom podušiek keď krehnem v objatiach veľkých rúk.

    V noci Ingrid Bergman brownies Guinness moje planúce líca.